Obsah
História
Od 1. mája 1998 je Zlatno samostatnou obcou. Podklady pre prípravu erbu a napísanie histórie Zlatna sa podujal archivár Ján Žilák, rodák z neďalekého Českého Brezova. „Histórií a písaniu sa venujem už 25 rokov. V prípade Zlatna som však v archíve objavil jednu nezrovnalosť. Všade sa udáva rok vzniku miestnej sklárne 1836. Ja som našiel listinu ktorá hovorí, že v Zlatne začalo taviť sklo už tri roky skôr. Nemali by sme tento údaj ignorovať, je to predsa súčasť našich dejín,“ hovorí nadšenec ktorý napísal už štyri knihy a publikoval vyše 60 článkov o histórií. Žilák zistil, že prvé správy o osadníkoch na území dnešného Zlatna pochádzajú zo začiatku roku 1819.
Pôvodom drevorubačská osada sa vyvíjala ako súčasť Českého Brezova. Do širokého povedomia, vstúpila miestna sklárska huta, ktorá začala taviť sklo už v roku 1833. Zlaté medaily zo svetových výstav a mnohé vynálezy spôsobili, že sa názov obce dostal do povedomia v celosvetovom meradle. Výrobky z miestnej sklárne putovali do celého sveta.
Aj v novom erbe sa odzrkadľuje sklárska história. Ruka držiaca sklenený kalich a navyše, s ohľadom na pomenovanie obce, je súčasťou obecnej symboliky aj motív slnka, symbolizujúce zlato, od ktorého je odvodené pomenovanie obce. Nový erb navrhol a výtvarne spracoval Tomáš Brúder. Obec Zlatno sa tak zaradila medzi ostatné obce Novohradu ktoré už používajú svoje obecné symboly,“ hovorí starostka Zlatna Margaréta Murínová.
Zdroj: http://mesto.sk/poltar/
Skláreň na duté sklo v Zlatne vystaval v roku 1836 Johan George Zahn . Nahradil tak starú sklársku hutu v neďalekom Vlkove, ktorá už kapacitne nevyhovovala rastúcim požiadavkám trhu. Podľa historika Telkeša bola skláreň v Zlatne postavená už v roku 1807. Pravdepodobnejší je ale rok 1836 keď sa sklárni začalo taviť prvé sklo.
Nová moderná skláreň mala oproti pôvodnej výhodnejšiu polohu na dopravu žiaruvzdorného ílu z Poltára, výhodný vodný zdroj na pohon stupníkov a brúsok. Nemenej podstatné boli aj bohaté zásoby bukového dreva na vykurovanie pecí a na prípravu salajky. Skláreň začala svoju prevádzku, výrobou tabuľového a okenného skla. Postupne sa prešlo na výrobu obalového a úžitkového skla. Vyrábali sa liekovky, mliečniky, petrolejové lampy, cilindre na petrolejky, poháre na masť, kalamáre, octenky atď. Už v tomto období mala skláreň vo svete dobré meno a výrobky vyrábané v Zlatne získavali vysoké ocenenia.
V roku 1843 výrobky vystavované na výstave priemyselného spolku v Budapešti získali strieborný pohár a v roku 1846 zlatú medailu . V roku 1848 prichádza do Zlatna Záhnov priateľ doktor Leo Valentin Pantoček . Jeho príchod znamenal pre skláreň veľké pozitívum. Bol autorom dvoch vynálezov ktoré obohatili svetové sklárstvo. V roku 1849 začala Zlatnianska skláreň ako prvá na svete vyrábať sklenené peniaze slinovaním skla . Pozdejšie bola táto sklárska technika pomenovaná - hyaloplastika. V roku 1856 sa konala v Zlatne veľká slávnosť. Majiteľ sklárne poveril chemika Pantočka aby pripravil na huti ohňostroj. Pantoček pripravil pyrotechnickú zmes, ktorá obsahovala liadok, síru a drevené uhlie. Aby boli plamene pekne sfarbené pridal ku zmesi aj oxidy bárya a bizmutu. Veľké prekvapenie ale čakalo sklárov na druhý deň hneď po príchode do práce. Pri vyberaní výrobkov z chladiacej pece, zistili že výrobky sú sfarbené v dúhových farbách. Na svete bol vynález irisovaného dúhovaného skla . Irisované sklo napomohlo rozšíreniu výroby a získalo neobyčajný obdiv aj na svetovej výstave vo Viedni v roku 1873. Stalo sa vyhľadávaným artiklom a veľa irisovaného skla sa vyvážalo do Anglicka a Ameriky .
Zdroj: www.sklarskyskanzen.szm.sk
Skláreň zatvorila svoje brány v auguste 2003 a tak sklári odcestovali za obživou do zahraničia. Matky robia v cudzine opatrovateľky a domov sa vracajú len raz mesačne. „Skláreň už pravdepodobne nikto nekúpi a tak sa musíme o seba postarať sami. Predali sme budovu škôlky a v dohľadnom čase by tam malo vzniknúť rekreačné stredisko. Plánov máme viac, no chýbajú peniaze,“ smutne dodáva starostka obce Margaréta Murínová.
Zdroj: http://mesto.sk/poltar/